Alexander Kvietok
Mnohí z nás často nedokážu zvládnuť konfliktovú situáciu, ktorú opätovne vyvolávajú ľudia v našom bezprostrednom okolí, prípadne ani provokácie hnevu. Niekedy stačí, ak si uvedomíme, že ide o provokáciu a potlačíme vznikajúce vzrušenie, prípadne nervózne pohyby hoci tak, že sa zhlboka nadýchneme. Stará ľudová múdrosť odporúča napočítať do desať.
Iným spôsobom na riešenie drobných provokovaných konfliktových situácií, ktoré vyvolávajú hnev - je metóda vnútorného dialógu.
V podstate ide o uvedomenie si toho, že ten druhý ma chce vyprovokovať, nahnevať. Počúvame toho druhého, ale zároveň rozmýšľame či voliť argumenty alebo klásť otázky. Otázky sú lepšie, lebo vedia odzbrojovať. Súčasne však potláčame myšlienku typu - Čo si o sebe myslí, čo si to vlastne dovoľuje? Namiesto toho uprednostníme vo vnútornom dialógu myšlienku typu - Ako vidieť, chcel by ma napáliť - nuž sklamem ho, nepodarí sa mu to. Alebo - Kým zachovávam chladnú myseľ, dovtedy ovládam seba i situáciu, a to tým, skôr, že ten druhý sa dopúšťa chýb. Neurobím, ani nepoviem viac, ako je nevyhnutné! Negatívne vedie iba k negatívnemu, keby som stratil kontrolu a vybuchol, tým sa nič nevyrieši.
Ide teda skutočne o vnútorný rozhovor, ktorý pomáha udržiavať stav pokoja v situácii, ktorá by mohla skončiť obojstrannou hádkou a spôsobiť zbytočné konflikty. Sám predmet sporu možno ani nie je natoľko vážny a ten druhý ma iba chcel napáliť, možno sa potreboval iba odreagovať.
Z uvedeného vyplýva, že život sa bez konfliktov samozrejme nezaobíde, ide však o to, aby sme ich vhodne voleným prístupom obmedzili na únosnú mieru.
|
